Bývam oproti nákupného centra. Sedím a popíjam kávu pri okne. V rozhlase hrajú krásne vianočné hity. Pozerám sa vonku a neprestávam sa čudovať. Národ zošalel ! Od rána je parkovisko plné kupujúcich. Všetci sú nervózni, vytrubujú- nemajú čas na ľudskosť a pokoru.
Skupujú akoby sa blížil koniec sveta a oni sa chcú najesť do puknutia. Alebo akoby išla vojna a oni si musia robiť zásoby na mesiace vopred.
Nie nič také sa našťastie nedeje. Ale vedia to títo ľudia ? Vedia že ide vlastne o jeden jediný deň navyše oproti obyčajnému víkendu. Vedia, že Vianoce sú iba 24,25,26.12 ? Vedia vôbec, že idú Vianoce a nie dni obžerstva ? Vedia o čom je tento sviatok ?
Nemyslia si náhodou, že je to iba o darčekoch a hodovaní ? Zarazila ma v televízii informácia od jednej evanjelickej farárky v tom duchu- že áno, Vianoce sú aj o hojnosti a štedrosti a že si teda ľudia majú sebe dopriať !
Neuveriteľné konštatovanie- až doposiaľ som žila v tom, že Vianoce sú o štedrosti k svojím blízkym ale aj tým, ktorí z akéhosi dôvodu nemajú ani na to, aby sa najedli a kúpili svojim deťom aspoň malilinký darček. Tak ma to moji rodičia vychovávali a tak vychovávam ja svoje deti. Kam sa posunula cirkev ? Osoba, ktorá má upriamiť pozornosť na duchovnú stránku Vianoc nás nabáda k niečomu úplne inému.
Niečo je skrátka zle a nenormálne. Nie sme predsa iba konzumenti, sme v prvom rade ľuďmi. Naozaj potrebujeme znášať domov kilogramy potravín a míňať stovky až tisíce euro za vianočné darčeky ? Toto je v živote to dôležité ?
Stihneme medzi tým navštíviť rodičov a príbuzných ? Myslime aj na iných ?
Občas mám pocit, že mám chuť ľudí u ktorých prevláda nenásytnosť a sebeckosť vziať na napríklad na onkologické oddelenie- aby si natvrdo uvedomili, čo je v živote dôležité.
Pohmkávam si Tichú noc a nenechám sa vtiahnuť do víru mamonu, nenásytnosti a mám z toho dobrý pocit.