Už vo veľmi dávnych dobách ľudia milovali sklo. Milovali aj farbu skla. Považovali to za niečo úžasné a výnimočné. Niet hádam jediného kostola, kde by vitráž veruže nebola.
Je súčasťou nádherných starých stavieb aj galérii. Dodnes sa je mnohí umelci venujú. Sklo je predsa materiál, ktorý nepodlieha móde, je skrátka módnym vždy-
Mnohí si ani len neuvedomujeme, koľko skla máme okolo seba:
- Okenné tabule
- Presklené dvere
- Zásuvné sklenené zásteny
- Poháre
- Vázy
- Lustre
Dlho veru môžeme pokračovať. Dom s množstvom sklenených plôch budí pocit :
- Elegancie
- Luxusu
- Čistoty
- Svetla
Práve svetlo je hádam tým najdôležitejším faktorom, kvôli ktorému sa sklom obkolesujeme. Denné svetlo je ničím nenahraditeľné. Veda a techniky išli dopredu. Ale rovnocennú náhradu za denné úžasné svetlo nám veru ešte neponúkli a hádam ani neponúknu.
Aj rastliny, zvieratá, všetko skrátka živé lipne na dennom svetle. Je preto len prirodzené. Že domy majú celé presklené steny, alebo prinajmenšom veľké okná.
Sklo ako súčasť nábytkových zostáv je prirodzenou vecou. Vždy tu boli police, sklenené výplne. Menil sa iba ich tvar a tvar a materiál ostatných častí nábytku. Sklo bolo a aj zostalo.
Pred časom som videla nádhernú sklenenú podlahu v mezonetovom byte. Umožňovala domácim pohľad do všetkých častí bytu a zároveň pôsobila luxusne a nanajvýš zaujímavo.
Niekto nemá odvahu sa na takéto sklo postaviť. Napríklad pri ceste korunami stromov je jedna časť presklená. Vzhľadom na výšku jej umiestnenia to veru nie je pocit príjemný. V tomto byte to bolo ale sklo matné a nepôsobil pohyb po ňom stresujúco. Prehľad o pohybe osôb v dolnej časti ale zostal.
Podlaha zo skla sa tak vskutku stala nečakanou dominantou úžasného priestoru. Spolu s ostatným sklom umeleckého charakteru bol celok dokonalý a nezabudnuteľný.